Networking v kocke

Pustili sme sa s odvahou, odhodlaním a veľkými očakávaniami do nášho networkávičkovania v Klube Manažérka s úsmevom. Prvé stretnutia, myslím, prebehli veľmi príjemne a úspešne, o čom svedčia aj vyjadrenia všetkých žien. Povedali sme si čosi o networkingu ako takom. Aby sme sa k týmto základom vedeli kedykoľvek vrátiť, no a taktiež keďže ste sa viaceré networkávičkovnia nemohli zúčastniť, rozhodla som sa zhrnúť o networkingu pár faktov.

1. Význam anglického slova networking

NET = sieť (pavúčia, športová, internetová, medziľudská…)
WORK = [zdroj: https://www.thefreedictionary.com/work – vybrala som len niektoré definície, ktoré sa nám hodia do nášho kontextu]
1. podst. meno = a) práca – fyzické alebo mentálne úsilie alebo aktivita smerovaná k vyprodukovaniu alebo dosiahnutiu niečoho; b) čin, skutok
2. sloveso = a) pracovať, b) fungovať, c) vytvárať, d) spôsobiť alebo zapríčiniť niečo, d) spôsobiť, že niečo funguje, e) úspešne zlepšovať, f) doviesť niečo do určitého stavu prostredníctvom postupného a vytrvalého úsilia alebo práce
=> working = priebehový prítomný čas, teda niečo, čo trvá – v našom prípade by sme to mohli vyložiť ako práca, ktorá trvá, dalo by sa povedať „pracovanie“ či „vytváranie“, spôsobovanie, že nám to funguje

Networking by sme teda mohli voľne a kontexovo preložiť ako vytváranie siete medzi ľuďmi a aktívne prispievanie k  jej zveľaďovaniu, vytrvalé spôsobovanie, že takéto spriadanie sietí funguje.

2. Čo všetko sa za slovom networking skrýva v praxi [zdroj: okrem vlastných skúseností a vedomostí som si pomohla aj viacerými definíciami v angličtine a češtine vo Wikipédii]
Networkingom môžeme označiť typ stretnutí, ktoré charakterizujú najmä:

– vytváranie vzťahov medzi ľuďmi,
– spriadanie osobných a profesných kontaktov s ľuďmi,
– udržiavanie týchto kontaktov,
a to všetko s účelom jednak vytvorenia si svojej siete známostí a jednak zviditeľnenia seba a svojich aktivít.

Cieľom networkingových stretnutí je najmä získať:

1. osobné odporúčania
2. rady
3. informácie
4. podporu
5. energiu

Preto úspešný networking, mohli by sme povedať, napomáha osobnému, profesnému, kariérnemu či podnikateľskému rastu a rozvoju, úspechu až šťastia všetkých aktívne zúčastnených. To je jeho podstatou a hlavným účelom.

3. Čo networking NIE JE

Stretnutie prestáva byť skutočne príjemným networkingom, ak niekto zo zúčastnených začne strhávať neprimeraným spôsobom pozornosť ostatných na seba. Vtedy cítime, že ten človek energiu a podporu ostatným nedáva, ale ju tzv. „vyciciava“. Jeho správanie je dotieravé, obťažujúce až otravné.
Občas sa môže stať, že človeka niečo konkrétne trápi a ostatných požiada o pomoc, radu, spätnú väzbu. To je úplne v poriadku. Zvrhnúť sa to môže vtedy, keď napr. odkláňa nastolenú tému a čas, kedy sa venujeme niekomu inému, smerom k sebe a dostane sa do víru vlastných problémov. Vtedy sa stane jedna podstatná vec – prestane sa zaujímať a stáva sa „zaujímavým“.  Vnímate ten rozdiel? Je zaujímavé to pozorovať v bežných vzťahoch, skúste to niekedy…
Kontrolka by nám mala zasvietiť, pokiaľ spozorujeme, že ostatní majú potrebu nás zastaviť a napríklad vrátiť slovo tomu, komu sme ho v podstate nechtiac zobrali. Vtedy by sme mali spozornieť a sebakontrolou svoje vystupovanie opraviť.

Čo ešte určite k networkingu nepatrí, je vykrádanie nápadov alebo databáz iných účastníkov. Takéto zneužívanie ľudí má ďaleko od cieľov a účelov networkingu, ktoré som popísala vyššie. A má tiež ďaleko od etického a priateľského správania.

4. Náplň či program networkingového stretnutia

Networkingové stretnutia by mali byť do väčšej alebo menšej miery moderované a organizované. Rozsah takéhoto moderovania je na každom, kto sa pre networking rozhodne. Zvyčajne sa na takomto stretnutí venujeme vopred ohlásenej téme, napr. v podobe krátkej prednášky. To vytvára silný predpoklad, že prídu prevažne takí ľudia, ktorí sa o tému zaujímajú alebo sa ich nejako týka, a preto môžu byť prínosom. Alebo naopak, informácie, ktoré získajú, môžu mať osoh pre nich.

Je fajn, keď máme pre roztopenie ľadov, najmä na začiatku stretnutia alebo pre nových účastníkov, pripravené nejaké networkingové „hry“ či aktivitky, ktoré posilnia odvahu a podnietia ľudí k vzájomnému spoznávaniu sa a záujem o stretnutie ako také. Niekedy nie je potrebné ich použiť, avšak inokedy sa môžu veľmi hodiť.

Nasledovať môže samotné predstavenie témy v podobe napr. prednášky. Môžeme sa účastníkov opýtať na ich očakávania od témy alebo na problémy, s ktorými sa v rámci témy boria vo vlastnej praxi. To nám pomôže určiť smerovanie prednášky a taktiež následne podnietiť ku kvalitnej diskusii.

Podľa počtu účastníkov môžeme zvážiť dať väčší priestor jednej, prípadne niekoľkým osobám predstaviť sa bližšie a prispieť vlastnými skúsenosťami k danej téme. Niekedy je vhodné dať slovo každému, no ak má stretnutie až „konferenčný“ charakter, kde je veľa ľudí, vtedy sú zvyčajne vopred dohodnutí hostia, ktorí všetkým predstavia svoje aktivity a vlastným príbehom môžu inšpirovať ostatných. U nás je to napr. podujatie „Akčné ženy pod Tatrami“ 🙂

Netreba zabúdať na voľný networking. Je to priestor, spravidla v záverečnej časti stretnutia, keď už je téma a diskusia v plnom prúde a účastníci prirodzene prejdú k aktívnej komunikácii s ostatnými. Je to taká príjemná vrava, ktorú môžete pozorovať medzi rôznymi dvojicami či skupinkami. Práve tu sa vytvára najviac hodnotných a úspešných spoluprác, vymieňajú sa vizitky, dohadujú stretnutia, ľudia pozývajú ostatných na svoje akcie a podobne.

No a samozrejme, k dobrej atmosfére patrí niečo dobré pod zub. Aj preto častá forma takýchto networkingových stretnutí sú napr. biznis raňajky, čaj o piatej, prípadne aj bohatšie občerstvenie podľa vlastného zváženia, časového rozsahu, počtu ľudí, rozpočtu atď.

My sme napríklad rozbehli pravidelné klubové stretnutia, tzv. networkávičkovanie v kruhu asi 10 žien.

Poznámka na záver

Pre mňa osobne sú ešte tri esencie, ktoré sú pre naozaj príjemný networking dôležité a želám si, aby v tomto duchu prebiehali aj tie naše klubové stretnutia:

1. Doprajme si bytie a vzájomnú slobodu – nie je potrebné niekoho nútiť vyjadriť sa, ak to práve takto necíti. Je úplne v poriadku, keď niekto na stretnutie príde „len posedieť“ a do debaty sa nezapojí alebo si s nikým nevymení kontakt.
2. Podporme sebadôveru menej odvážnych – avšak opäť – nenúťme, robme to s rešpektom, jemne, tolerantne.
3. Nehodnoťme a nepodsúvajme svoje riešenia ako jediné správne – pokojne môžeme zdieľať svoje skúsenosti, ktoré sa môžu a nemusia zhodovať s inými, avšak neznehodnocujme názory a postoje iných. Človek by sa nemal po vyslovení nášho názoru cítiť horšie, znemožnený, nebodaj mať nejaké výčitky. Každý z nás robí v danej chvíli to najlepšie, čo dokáže.

Máme právo byť samé sebou, autentické a v tom je práve sila stretnutia, vďaka ktorému sa môžeme navzájom obohatiť.