Vitajte, teší ma, urobte si pohodlie

Keď človek stretne neznámeho človeka a chce ho spoznať, patrí sa najprv predstaviť. A potom postupne spoznávať. Ak máte chuť, skúste si poskladať tieto čriepky…

Rodina a priatelia ma volajú Lenka, hoci v rodnom liste mám písané Elena, pretože pochádzam z veľkého Ruska, kde tieto dve mená nerozlišujú. Tak som z toho urobila (e)Lenka, môžete si vybrať 🙂

DCÉRA

Kde to celé začalo? Určite niekde v detstve… (pochopiteľne 🙂 )

Môj ocino mi dával skvelý príklad. Mal veľmi rád deti a bol manažér 🙂 Rád organizoval pre decká v svojom okolí rôzne podujatia pri každej príležitosti. Mal zmysel pre humor a bol na mňa veľmi náročný. Ale aj na seba. Čo som si na ňom vždy najviac vážila, bola jeho starostlivosť, ochota komukoľvek pomôcť, pracovitosť a poctivosť. Moja mamina bola zas veľmi húževnatá a vo všetkom čo robila, vynikala. Azda najviac môj život dieťaťa ovplyvnila moja starká, moje slniečko, ktorá bola tým najlepším, najláskavejším a najhumornejším človekom, akého som kedy stretla. Keď sa na to dnes spätne pozerám, myslím, že to je ten prazáklad, ktorý určoval moje ďalšie kroky. A som mojej rodine zaň veľmi vďačná…

TÁBORY A PRÁCA S DEŤMI

Ďalším mýľnikom v mojom živote sú letné tábory. Nikdy nezabudnem na svoj prvý (vtedy ešte pioniersky), keď som s obdivom vzhliadala k mojej vedúcej nášho družstva Bibiane a snáď ešte viac k vedúcemu tábora k pánovi Slavkovskému, ktorý mal pre nás vždy milý úsmev, dobrodružstvo a takú zvláštnu iskru v očiach, ktorú má len málo dospelákov. Vtedy som sa rozhodla, že raz budem aj ja vedúcou v tábore 🙂

V mojich šestnástich som sa vybrala za dobrodružstvami, ktoré sa dajú zažiť len v mládežníckych táboroch. To zmenilo môj život navždy. Získala som priateľov na celý život, samostatnosť, zmysel pre súdržnosť, zodpovednosť za seba i za iných, prekonávala vlastné hranice.

Počas štúdia koncom deväťdesiatych rokov som začala spoluorganizovať detské letné tábory a iné aktivity pre deti. Do života mi prišli deti zdravé, i rôzne postihnuté, deti z rôznych sociálnych pomerov i také, ktoré z rôznych dôvodov prišli o rodinu.

Stretla som pritom toľko skvelých ľudí, od ktorých som dostala možnosť veľa sa učiť, ktorí mi boli inšpiráciou. Rok čo rok som sa cítila istejšia v tom, čo robím a pomaly som dozrievala. Časom som sa rozhodla založiť združenie a robiť tábory „na vlastnú päsť“, vybudovať svoj vlastný tím… Bola to taká moja prvá manažérska skúsenosť.
Tu som získala schopnosť a odvahu nevzdávať sa, načúvať iným a nenechávať veci na „Tetku Náhodu“. Boli to azda tie najsilnejšie roky, kedy som nadobudla obrovský pocit vďačnosti za dary, ktoré mám a zároveň pocit povinnosti nejako to všetko tomuto vesmíru oplatiť.

A možno aj preto som svoje cesty viedla od inštruktorky v tábore po vedúcu tábora, od zamestnanca k vlastnej firme, od manažéra ku konzultantovi…

PREČO ROBÍM TO, ČO ROBÍM

Keď sa takto spätne pozerám na svoju minulosť, mám pocit, že prišiel čas, kedy som schopná pomenovať účel svojho života, prečo som tu na Zemi a čo je mojou úlohou. V podstate po celý môj život ma vždy hnali dopredu tri veci a len keď sa mi tieto darili, pociťovala som vnútorné šťastie:

  • pomáhať druhým,
  • robiť to, čo práve robím, poctivo a čo najlepšie a
  • odovzdávať to, čo viem, ďalej… aby aj mnohí iní mohli mať čo najväčší úžitok z bohatstva, ktoré mi bolo v živote dopriate.

Áno, to sú tie tri veci, ten silný vnútorný motor, ktorý mi dával silu a vieru, že svet je možné zmeniť k lepšiemu…

MANAŽÉRKA

Po štúdiu na Ekonomickej Univerzite v roku 1999 som začala pracovať v jednom vydavateľstve ako „Asistentka“. Taký vznešený názov pre „dievča pre všetko“. Naučila som sa mnohé nové, praktické veci, dokázala som sa uživiť, a ako bonus som si mohla robiť ďalšiu školu a venovať sa psychológii. Získala som prehľad o všetkých oblastiach firmy, nasávala logiku, na základe ktorej fungovala. Pochopila som dôležitosť každého človeka i každého postu vo firme.

Čas prešiel, ja som sa posúvala ďalej, prešla som niekoľkými ďalšími firmami a rôznymi pozíciami. Nakoniec som v roku 2001 zakotvila na dlhšiu dobu v jednej talianskej výrobnej firme, kde som začínala ako obyčajná administratívna sila. Vtedy som ani len netušila, čo ma čaká… Po niekoľkých mesiacoch orientácie, prvých úspechoch a „prúseroch“ sa ma majiteľ firmy opýtal: „Chcela by si riadiť túto firmu?“ Hneď som vedela, že takej výzve neodolám a hoci som mala len 25 rokov a vôbec som netušila, do čoho idem, moja odpoveď bola jednoznačná – ÁNO! 🙂 A tak som sa v krátkom čase stala riaditeľkou a prokuristkou výrobného závodu. So svojim tímom som vybudovala našu fabriku z nuly, ako sa hovorí – na zelenej lúke. Postupne sme narástli z piatich na 130 ľudí. Prevažne chlapov 🙂 Úžasná škola! Ohmatala som si firmu z každej strany, z výšky, aj z najhlbšieho dna.

Urobila som veľa chýb, lebo som spočiatku nevedela, ako na to. Vedela som len, čo chcem. Hľadala som spôsob, ako tú firmu riadiť tak, aby v nej boli všetci spokojní. Čestne, poctivo a úspešne. Aby ľudia vstávali ráno do práce s radosťou. Hnevalo ma, že tie isté problémy sa znovu a znovu opakovali, chýbala dobrá kontrola. Príkazy som musela viackrát opakovať a aj tak som často spravila prácu za iných nakoniec sama. Mala som pocit, že musím byť pri každom probléme, veď TO je predsa zodpovednosť, nie? O všetkom vedieť, všetko vyriešiť… veď som bola šéf! Och, ako veľmi som sa vtedy mýlila…

Mala som skvelý tím, ale čo z toho, keď ich schopnosti a potenciál som nedokázala využiť naplno! O pár schopných ľudí som vďaka tomu aj prišla…

Po dvoch rokoch akéhosi intuitívneho riadenia, som sa stretla so skutočnou manažérskou technológiou, ktorá mi úžasne dávala zmysel a dodnes dáva. Jednoduché a jasné riešenia. Veci pomenované, zatriedené, logické, a najmä zrozumiteľné. Začala som sa vzdelávať, postupne zavádzať jednotlivé kroky. Za krátky čas sa mi otvorili oči a ja som zisťovala pravdu o firme. A ona – začala akoby fungovať sama. Lajdáci poutekali sami. Na stôl mi začali prichádzať nie problémy, ale riešenia. Ľudia začali tvoriť. Mne sa uvoľnili ruky a vrátil sa mi zmysel a radosť z mojej práce…

PRÍLEŽITOSŤ

Po čase však prišiel čas na zmenu. Dala som už zo seba všetko, a firma zas dala všetko mne, hra sa skončila. Zatúžila som sa pohnúť ďalej a pomáhať inde a zväčšiť svoju zónu vplyvu. Hľadala som spôsob, ako to všetko, čo som sa dovtedy o riadení naučila, odovzdať iným, mnohým iným. No a mňa práve vtedy oslovil jeden dobrý známy: „Chcela by si byť konzultant? Pomáhať iným šéfom zavádzať poriadok a kontrolu do ich firiem a možno aj životov?“ To bolo ono! To bolo presne v súlade s mojim životným poslaním! A tak som dostala možnosť pomáhať ľuďom nájsť, či obnoviť zmysel ich práce a radosť z nej. Dopriať aj iným príležitosť posúvať sa vpred, rásť, prekvitať… Teraz sa mi vynorili mnohé obrázky, keď sa napr. z mojej upratovačky stala perfektná kontrolórka kvality, čo postavila do pozoru sto chlapov alebo keď sa z vodiča stal skvelý tímlíder 🙂 Pretože dostali PRÍLEŽITOSŤ. A dostala som ju aj ja…

Ľudia si zaslúžia príležitosť. Možno nie všetci ju využijú, no mnohí áno a mnohonásobne vďačne vrátia…

KONZULTANTKA

Tak som v roku 2008 spoznala Vaška, veselého chlapíka s bohatými skúsenosťami. Bol mojim supervízorom pri prvých projektoch. Neraz dokázal svoju kompetenciu, keď ma zaúčal do pestrej práce konzultanta. Pracovalo sa nám spolu skvele, vzácne sme sa dopĺňali a naše zmýšľanie šlo akosi prirodzene jedným smerom. Poznáte to, keď sú niekedy slová zbytočné, lebo jeden o druhom viete, čo si myslí a veci idú akoby „samé od seba“… 5 rokov spolu na jednej palube boli pre mňa ohromnou skúsenosťou i školou, sebapoznávaním a možnosťou pomáhať.

Je úžasné robiť s ľuďmi, s ktorými zdieľame tie isté hodnoty. Pre mňa sú to najmä pomoc, etika, kompetencia, neustála práca na sebe a svojom okolí. Nevyhnutné pre to, aby ste mohli manažovať hravo…

WEB DIZAJNÉRKA

Popri práci konzultantky a materských dovolenkách som sa vzdelávala samoštúdiom v marketingu, ktorý sa stal mojou záľubou. Špecializujem sa na najmä na online a email marketing, a extrémne ma baví vytvárať krásne, moderné a funkčné weby. Mojich klientov učím, ako si môžu ľahko vytvoriť, prípadne udržiavať svoj pekný a moderný web aj sami, bez toho, aby museli investovať množstvo peňazí často do komplikovaných a zdĺhavých riešení. Náramne sa dokážem vyhrať s myšlienkou, koncepciou a architektúrou stránok tak, aby boli naozaj hravé, ľahké, príjemné, ľudské… Neustále sa v tejto oblasti vzdelávam a objavujem nové možnosti, vyhľadávam riešenia, ktoré prinesú ľuďom radosť. Preto okrem tohto projektu Manažujme hravo som vytvorila na samostatnom webe aj projekt Webujme hravo.

MAMA

Ako som spomenula vyššie, práve popri pôsobení v konzultačnej firme som sa stala mamou dvoch drobcov. Materstvo, ako každej žene, aj mne zmenilo život naruby. Moja rodina, manžel a moje deti, sú moje všetko. Sú mojimi učiteľmi, mojim zrkadlom. Vďačím im za silu i svetlo v spoznávaní svojich talentov a darov, v schopnosti meniť k lepšiemu samu seba a pretavovať vlastnosti a hodnoty, ktoré si vážim na iných do vlastného života…

PREČO ROBÍM TO, ČO ROBÍM

„Miluj, čo robíš, rob, čo miluješ.“ Túto vetu snáď pozná už každý. A ako dobre to znie, že? 🙂

No ja dnes s vďačnosťou môžem povedať, že v mojom živote je to už naozaj tak. Milujem, čo robím a robím, čo milujem. Prináša mi to nesmiernu slobodu a pocit šťastia, ktorý prajem každej bytosti na Zemi.

Keď sa však pozerám na ulici po ľuďoch, vidím často úplný opak. Ľuďom pred tvárami bežia strápené príbehy často prameniace z nešťastia v práci. A práve to bolo pre mňa hlavným podnetom, pre moju prácu. Rozhodla som sa to zmeniť a ponúknuť svoje manažérske skúsenosti a vedomosti k tomu, aby bolo na uliciach viac usmiatych tvárí.

Jednou z mojich srdcoviek sú práve manažment a organizovanie. Nie skriptovo, zložito a nezrozumiteľne. Ale so zdravým rozumom, s ľudským rozmerom, s radosťou a ľahkosťou… Jednoducho HRAVO.

…a týmto záverom sa vraciam do vlastného detstva a uzatváram kruh, skladám mozajku. Od malička verím, že zmeniť svet k lepšiemu sa dá, a že aj ja k tomu môžem prispieť. Mnohí mi počas celého života kvôli tomu vytýkali, že som naivný idealista a že sa popálim. Radili mi, aby som sa zaradila, aby som sa prispôsobila. No a je pravda, že som sa viackrát kruto popálila. Ale rany sa zacelia, duša posilní i poučí a ideme ďalej. Na viere je jedna skvelá vec – nedá sa vziať!

Preto budem šťastná, ak na mojich stránkach nájdete pre seba inšpiráciu, vďaka ktorej budete viac prekvitať a prosperovať. A najviac vám prajem, aby ste porozumeli, prečo ste si zvolili tento život, čo ste si kdesi a kedysi dávno zaumienili dosiahnuť a aby sa vám toto poslanie a sny podarilo dosiahnuť…

S láskou, vaša (e)Lenka

Komentáre
  1. Katarína píše:

    Výborné predstavenie, (e)Lenka. Gratulujem a budem rada, ak sa bližšie zoznámime.

    Som zo Žiliny, kde bývam a pracujem. Pochádzam z Nového Mesta nad Váhom.
    Moja práca právničky majetkovoprávnych vzťahov ma zaviala aj na Liptov a odtiaľ už nie je
    ďaleko do Popradu, kde mám niekoľko spolužiadov z VŠ.

    Verím, že sa zakrátko stretneme a nadviažeme spoluprácu.
    Určite si nechám poradiť s tvorbou webovej stránky.
    Veľmi sa mi páčia tvoje blogy. Rozmýšľala som, že by som niečo také mohla dávať na svoje budúce
    webové stránky. S láskou

    Katka Godová

Pridať komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Vaše osobné údaje budú použité len pre účely spracovania tohto komentára. Viac na Zásady zpracúvania osobných údajov